Autor
Ladislav Podkonický
V čísle 3/2016 Vodního hospodářství bol uverejnený článok autora pána Ing. Ladislava Nováka Padesát let podniku Povodí. V poznámke redakcie k článku bola zároveň formulovaná výzva pamätníkom na zaslanie spomienok súvisiacich s týmto výročím. Pokúsim sa doplniť exkurz v uvedenom článku niektorými podrobnosťami súvisiacimi s vývojom podnikov Povodí na Slovensku v kontexte s historickým vývojom štátotvorného usporiadania bývalej Československej republiky a jej rozdelením na samostatné štáty Českú republiku a Slovenskú republiku od 1. januára 1993.
Legislatívne prostredie vývoja organizácie vodného hospodárstva do tohto dátumu bolo v oboch častiach republiky prakticky identické. Pre zaujímavosť sa vrátim trochu hlbšie do histórie a uvediem, že pri vzniku Československej republiky v roku 1918 bolo rôzne uplatňovanie zákonov v jednotlivých častiach bývalej monarchie a niektoré časti Uhorského vodného zákona s doplnkami a vykonávacími predpismi platili na Slovensku až do roku 1955, keď bol vydaný Zákon č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve. Zákonom č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu vznikli na Slovensku 4 kraje a 33 okresov. Úmerne k tomu vznikli aj Krajské vodohospodárske rozvojové a investičné strediská a Okresné vodohospodárske správy. Krátko na to život ukázal veľmi radikálnym spôsobom, že voda administratívne hranice neuznáva. V júni 1965 došlo k pretrhnutiu hrádzí Dunaja pri Patinciach a Číčove. Došlo k zaplaveniu územia v rozlohe 72 000 ha, bola zničená celá úroda, zahynulo množstvo hospodárskych zvierat, úplne bolo zničených 3910 domov a ďalších 5000 bolo značne poškodených. Zaplavené a poškodené boli cesty a železnice, 43 000 obyvateľov bolo evakuovaných, znečistili sa prakticky všetky studne na pitnú vodu. Výška škôd bola vyčíslená na 4 mld. Kčs. Vodohospodárski odborníci dokázali obdivuhodným spôsobom a v najkratšom možnom čase prietrže na veľtoku uzavrieť a zabrániť tak ďalším nevyčísliteľným škodám. Ukázalo sa však, že odstraňovanie škôd na vodohospodárskych zariadeniach ale hlavne plánovanie a príprava preventívnych vodohospodárskych opatrení podľa administratívnych hraníc sa robiť nedá. Vodohospodárske procesy potrebovali plánovanie a riadenie na báze hydrologických celkov – povodí. Na Slovensku došlo k vytvoreniu oborového podniku Riaditeľstva vodných tokov v Bratislave ku dňu 1. 7. 1966 a 4 Správ povodí, ktoré mali formu odštepných závodov: Správa povodia Dunaja v Bratislave – riaditeľ Ing. Ján Priecel;Správa povodia Váhu v Piešťanoch – riaditeľ Ing. Bertold Miček;
Správa povodia Hrona v Banskej Bystrici – riaditeľ Ing. Ondrej Pivoluska;
Správa povodia Bodrogu a Hornádu v Košiciach – riaditeľ Ing. Viliam Gallo. Organizačnými zmenami v roku 1968 sa Správy povodí zmenili na podniky pre správu tokov a boli riadené oborovým riaditeľstvom v Bratislave, ktoré bolo k 1. 1. 1971 zrušené a podniky Povodí prešli pod priame riadenie Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR v Bratislave.
Ing. Jozef Banas – Povodie Váhu, š.p. Piešťany;
Ing. Ladislav Podkonický – Povodie Hrona, š.p. Banská Bystrica;
Ing. Aleš Mazáč – Povodie Bodrogu a Hornádu, š.p. Košice. Po spoločenských zmenách v roku 1989 a zmene zákona o štátnom podniku zákonom č. 111/1990 Zb. boli podniky Povodí zaradené medzi štátne podniky určené na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky prijatej 1. septembra 1992 boli vodné toky určené do vlastníctva štátu. Následne boli podniky Povodí zaradené medzi strategické a neprivatizovateľné. V tomto období už prebiehali výrazné systémové rozdiely medzi riadením podnikov Povodí v Čechách a na Slovensku. Pre úplnosť stručne spomeniem aj priebeh zmien na úseku podnikov Vodární a kanalizácií. Od 1. 7. 1989 prešli spod riadenia bývalých KNV pod priame riadenie Ministerstva lesného a vodného hospodárstva, od roku 1992 pod riadenie Ministerstva pôdohospodárstva SR. V roku 2003 prebehla transformácia štátnych podnikov na akciové spoločnosti prostredníctvom Fondu národného majetku SR s tým, že následne sa uskutočnil bezplatný prevod akcií na mestá a obce. Zákonom č. 453/1992 Zb. bolo zrušené Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SR, a jeho pôsobnosť vo veciach vodného hospodárstva, a tým aj riadenie podnikov Povodí, prešla na Ministerstvo pôdohospodárstva SR dňom 25. 9. 1992. Na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR po predchádzajúcom zrušení Štátnej melioračnej správy a prevode jej majetku na Slovenský pozemkový fond v roku 1993 bola rozšírená činnosť podnikov Povodí aj o správu a prevádzku drobných vodných tokov, závlahových a odvodňovacích stavieb. V predchádzajúcom som ako dlhodobú vodohospodársku prioritu na Slovensku pomenoval prípravu, výstavbu a sprevádzkovanie sústavy vodných diel na Dunaji Gabčíkovo‑Nagymaros (SVD G-N). Náklady a výnosy stavby mali byť medzi ČSSR a MR delené v pomere 50 : 50. Maďarsko po obštrukciách zmluvu jednostranne k dátumu 25. 5. 1992 vypovedalo. Výrazne sa prehĺbili, veľmi stručne povedané, obrovské politické, technické a ekonomické problémy, samozrejme aj s príslušnými dopadmi na činnosť podnikov Povodí na Slovensku. Riaditeľom Vodohospodárskej výstavby Bratislava – hlavnej investorskej organizácie tohto gigantického diela sa stal v roku 1991 Ing. Július Binder. Skúsený vodohospodár, projektant a vedúci pracovník – po novom manažér. Neviem si ani predstaviť na tomto mieste iného človeka. Neuveriteľným spôsobom dokázal zostaviť a doslova sfanatizovať širokospektrálny tím odborníkov – projektantov, vodohospodárov, výskumníkov, stavbárov, ekológov, ekonómov, právnikov, ktorí boli schopní vyhrať medzinárodný spor pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu v roku 1997. Ten predovšetkým potvrdil platnosť pôvodnej zmluvy. Napriek veľmi zložitej vnútornej aj medzinárodnej politickej situácii dokázal tento tím odborníkov získať dostatočnú politickú podporu vedúcu k jedinému cieľu, postaviť a sprevádzkovať VD Gabčíkovo. Do roku 1992 bolo SVD G-N financované zo štátneho rozpočtu, následne rôznymi improvizovanými spôsobmi, od roku 1995 úvermi od zahraničných bánk zo štátnymi zárukami. Takmer o všetkom, čo súvisí s SVD G-N už bolo napísané, venujem sa tomu však v súvislosti s témou článku, pretože neoprávnene v pozadí zostáva, že v spolupráci s podnikmi Povodí z týchto zdrojov boli realizované v tomto období aj stavby ukončených vodárenských nádrží Málinec a Turček i VD Žilina. Podniky Povodí od 1. januára 1989 fungovali ako štátne podniky. V nových politicko-spoločenských podmienkach, prinášajúcich so sebou zásadné zmeny legislatívnych podmienok, v ekonomickej oblasti súvisiace predovšetkým s prechodom na trhové hospodárstvo. Prestali byť akceptované špecifické ekonomické nástroje financovania podnikov Povodí založené na uplatňovaní rozdielností vyplývajúcich z polohovej renty na úrovni štátneho rozpočtu (intervencie k cenám povrchovej vody, redistribúcia odpisov a zisku a pod.). V dôsledku toho sa dva podniky (Povodie Dunaja a Povodie Hrona) dostávali do straty. Analyzovalo sa viacero variantných riešení vzniknutej situácie. Nakoniec vtedajší minister pôdohospodárstva Ing. Peter Baco rozhodol od 1. 7. 1997 o zriadení Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. so sídlom v Banskej Štiavnici (SVP, š. p.), a to splynutím dovtedajších štyroch podnikov Povodí, z ktorých sa stali odštepné závody. Generálnym riaditeľom sa stal Ing. Dušan Palko, ekonomickým riaditeľom Ing. Štefan Borušovič a technicko-prevádzkovým riaditeľom Ing. Ladislav Podkonický. Riaditeľom OZ Povodie Dunaja sa stal Ing. Jozef Janovický, OZ Povodie Váhu Ing. Jozef Banas, OZ Povodie Hrona Ing. Ján Munkáči, OZ Povodie Bodrogu a Hornádu Ing. Aleš Mazáč. Lokalizovanie sídla riaditeľstva podniku do Banskej Štiavnice má svoju geografickú, historickú i politickú logiku. Je prakticky v strede Slovenska, je mestom zapísaným v Zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO, vrátane jedinečného vodohospodárskeho systému vodných nádrží – tajchov, ktorý je v správe SVP, š. p. Oblasť Banskej Štiavnice bola výrazne poznačená rastom nezamestnanosti v dôsledku útlmu banskej činnosti ale aj iných priemyselných odvetví, umiestnenie sídla SVP tento dopad zmiernilo. Hlavným motívom vzniku SVP, š.p. bolo riešenie ekonomickej podstaty ďalšieho zabezpečovania prevádzky a investičného rozvoja činností súvisiacich s vodnými tokmi a vodohospodárskymi dielami. Ukázalo sa, že v tejto oblasti sa organizačné opatrenie stalo dobrým základom k dosiahnutiu očakávaného efektu. Novovzniknutý podnik mal solídnu materiálno-technickú základňu, kvalitný ľudský potenciál so 4 500 zamestnancami, zabehnutý systém organizácie práce. Systém riadenia veľkého podniku bol založený na princípe zachovania primeraných kompetencií na OZ. Generálne riaditeľstvo, vrátane obslužného personálu, malo cca 50 zamestnancov. Už krátko po vzniku SVP, š.p. v júli 1997 postihli strednú Európu silné povodne. Na Slovensku boli výrazne zvýšené hladiny na Dunaji, Morave, Váhu, Kysuce, Rajčianky, Torysy, Oravy a ich prítokov. Boli zatopené mestá, obce, strhnuté domy, cesty, mosty a realizovali sa rozsiahle evakuácie obyvateľstva. V júli 1998 extrémne búrky v oblasti Šarišskej vrchoviny zasiahli 82 obcí. Priebeh povodne bol nesmierne dramatický a rýchly. Vodný živel si vyžiadal 47 ľudských životov. Tieto bezprostredné i následné udalosti boli pre podnik naozajstnou „skúškou ohňom“ a potvrdili správnosť rozhodnutia vzniku jedného podniku aj v prevádzkovej oblasti. Výrazne sa prejavil synergický efekt splynutia ľudského potenciálu, mechanizačných i dopravných prostriedkov pri zabezpečovacích prácach ale i v celej činnosti podniku. Podľa mňa ale i mnohých ďalších ľudí, bol vznik SVP, š.p. správnym krokom. Od decembra 2003 je podnik riadený Ministerstvom životného prostredia SR. Tento príspevok píšem dnes už na pôde zahraničného časopisu. Využívam príležitosť poďakovať sa všetkým bývalým kolegom z podnikov Povodí v ČR za dlhoročnú, plodnú spoluprácu, ktorá neraz prerástla do úprimných priateľstiev v širokých kolektívoch „povodiarov“. Úprimne ma teší zachovanie týchto vzťahov a kontaktov aj dnes, napríklad na úrovni Priehradných dní, odborných konferencií, stretnutí a periodík.
Ing. Ladislav Podkonický
lacopodkonicky@gmail.com
